Totenkirchl (2190m.) 1972 - SÓLO

Wilder Kaiser - Rakúsko

Môže byť aj horolezec tehotný? Sprostá otázka? Ale môže mať podobné symptómy. A z toho vznikla táto túra.

Našiel som po "zmene" bydliska nového partnera miesto Gipsyho. Niečo sme už spolu poliezli a sme teraz na tréningu na skalke v Puchheime, nad riekou Isar pri Mníchove. Asi ako Jakub pri Bystrici. Robíme traverzy, kto skorej vypadne platí pivo. Tak platím ja. Sedíme v Biergarten pri moste v Grunwalde. Začnem spomínať, že popri letnom lyžovaní som si často aj po tréningu na Baraních rohoch s pôžitkom zasóloval. Edy Sliva, tak sa volal ten chlapec, Ing. u Siemensa, začal byť trocha tehotný: "Ešte som nikdy nesóloval," vraví. "Mal by som to skúsiť? Alebo nie? Hádam nie? Alebo? Alebo to mám skúsiť?" Ja vravím: "Áno, ale neviem kde. Vieš čo? Ja sa opýtam Benna. To je môj parťák na skialp, ten nám niečo poradí." Ten mi potom vraví: "Viem od chlapcov z DAV, že sa chodí na Totenkirchl. Kuknite si to."

Náš Caravan stál vtedy pri Kaiseri, ja som tam bol už so ženou a Edy došiel sám. Vezmeme výstroj len na sólovačku, aby si to nerozmyslel. 40ka lano na zlaňovanie (bolo falošné)!!, niekoľko slučiek na oddych a sebaistenie. Vyjdeme autom na Griessner Alm, parkujeme a po serpentínach vybehneme hore na Stripsen-jochhaus. Bol som tu už veľmi často, ale liezol som len na druhej strane, od Grutten Hütte alebo Gaudeamus Hütte. Stenu Totenkirchlu máme tu na dlani, pár metrov ďalej.

Trochu vysmädnutí si sadneme ku stolu, je tam dnu síce okienko na výdaj piva, ale príde ku nám jeden horal s bradou a pýta sa: "Chlapci čo si dáte?" Už som vedel kto to je, pýtam sa trocha s odstupom, ak by som sa mýlil: "Ste vy pán Aschenbrenner?" "Áno som, ja tu síce chatárčim odjakživa, ale som stále preč, robí tu celá rodina." Tak poviem: "Smiem vám povedať, liezol som vašu cestu na Trávnik, to bol zaberák." Svietia mu hneď oči, chlapci sadneme si do kuchyne, čo pijete?" Vravíme: "Radlermass." Ku mne hovorí: "Mýliš sa, to bol môj brat Paul s jeho kamarátom, mňa vzali len so sebou. Dlho sa na to chystali." No a ja som si dovtedy myslel, že sme liezli Petrovu cestu. "A čo chcete ísť?" "Hľadáme sólovačku tuto na Kirchl, Edy to chce skúsiť." "Tak choďte vodcovskú cestu, pekná 3ka, pevná skala, krásne chyty a stupy a je aj pochoďák pomedzi. Cestu nájdete, sú tam červené kruhy - značky a dolu sa tadiaľ aj zlaňuje. Ja som tam bol už stokrát, kukať východ slnka, to musíte raz vidieť." Pre nás to bola úžasná česť sa spoznať a kecať s takým slávnym horalom, už len to množstvo vylezených vrcholov, 2.400 a 400 prvovýstupov priamo šokuje. A žije! Jeho cesty boli známe ako peklo na zemi. Veľmi príjemný a skromný človek. Spať sme išli neskoro!! :)

Ráno máme ešte čas, Peter ide dole cez Hinterbärenbad do Kufsteinu, už sa neuvidíme. Po raňajkách ideme chodníčkom pár minút ku snehovej diere, tam sa zlezie kúsok dole cez krátku 2ku a sme za 15 minút pri začiatku tejto steny. Po značke ani stopy, Edy hľadá vľavo, ja vpravo, nič. Edy vybehne vyššie do steny a vidí pod ním starý červený kruh. No jasné, veď je to zlaňovačka, tá je značená zhora dole, tak vidíš tie značky, sranda.

Rozdelíme si slučky a pár karabin a ja musím ísť vpredu, Edy až potom za mnou, keď vidí, že to ide. Trošku lezenia, za tým pochoďák, pomaly prídeme na terasu a krížom pod stenu, tu je značka dole na terase, tak sme v správnej ceste. Pred nami krásna asi 100m stena, kompaktná skala - mierne klonená, výborné chyty a stupy. Tak toto je nádhera. Zlaňovacie kruhy sú pohodlné na oddych na slučke a na pokecanie. Edy objavil nový druh lezenia, kde si skutočne sám so sebou. To som aj ja pri tom vychutnával. Po tomto krásnom úseku príde zase terasa a pochoďák a ďalší úsek lezenia, ale nie tak dlhý ako prvý a je aj menej strmý. Pijeme síce po ceste, ale nás pomaly chytá hlad. Na hornej vrcholovej plošine už vidíme na vrchol, ale nás čaká ešte aspoň pol hodinová dvojka, kým sme hore. Po ceste sme počuli vedľa v stene, že tam sa veselo lezie. Čítal som o veľmi peknej ceste, čo tu každý hľadá. Volá sa Kirchl-Express za 6+. Pevná krásna skala a ponúka všetko. My sme hore za 3:45 hodín asi 400 v.m 3ka. Ostatné cesty sa idú od 5 do 10 hodín. Tak sme zatiaľ sami, pojeme a vravím Edovi: "Vieš čo? Toto bol náš osobný Kirchl-Express II." Tak sme ho aj potom volali.

Aj oproti na Fleischbank sa veselo liezlo, sú tam veľmi ťažké cesty a aj prechod hrebeňom bol obsadený. Tak sme sa radšej pustili do zlaňovania, aby nebola zácpa. Tak tie body vidno zhora, aj keď sú už vyšedivelé, trafíme dobre dolu. Ale s problémom. Naše 40 m lano bolo od kruhu po kruh krátke, museli sme každú dĺžku zliezať na konci. Ale kto to má vedieť. Hrešili sme pekne nahlas a divoko. Táto cesta ťa môže ale nasrať aj pri lezení hore a zlaňovaní dole. Odtiaľto vidíš celý čas terasu pred chatou a predstavuješ si, ako tam turisti ťahajú jedno pivo za druhým. Tak to má určitý masochistický charakter.

Ten Petrov návrh sem prísť kukať východ slnka nebral Edy vážne, ale ja áno. Nevyšiel som síce sem, ale cez žľab do Schönwetterfensterl a na Ackerlspitze, kde som hore bivakoval. Bolo to budúci rok na jar a nádhera, čo sa  nezabudne. Bol som zase sám, mal som so sebou krátke lyže, zjazdil som dole až po Fritz Pflaum Hütte - krása, zbehol na Griessner Alm, dal bravčové pečené a 2 pivká a bol som najspokojnejší človek na svete. Ku Caravanu bolo len kúsok, bol som tu 10 rokov doma.

Dá sa žiť aj bez vrchov? Iste, ale my nie.

Spomienky Jano Banko